Buy the best web hosting reviews of 2012 and consider reading BlueHost Review and users testimonials.

Tvorivé dielne pre deti – práca s drevom – Brdárka Exkurzia v čerešňových sadoch

Vytlačiť
Kategória: Tvorivé dielne
Dátum uverejnenia
Napísal: Super User Prečítané: 1957x

30.7.2014, Gemerská Poloma

Tvorivé dielne pre deti  – práca s drevom – Brdárka
Exkurzia v čerešňových sadoch

Tvorivé dielne pre deti – práca s drevom

V pondelok 28.8.2014 v obci Brdárka v Rožňavskom okrese zorganizovalo občianske združenie OZ Žampík tvorivé dielne pre deti orientované na prácu s drevom. Tvorivé dielne viedol Ondrej Bašták Ďurán, ktorý sa vo svojej podnikateľskej činnosti v oblasti športu pre zdravotne znevýhodnených venuje aj výrobe drevených výrobkov používaných v loptovej hre boccia, www.parahry.sk.
Materiál, z ktorého deti vytvárali drevené plastiky bol pripravený z preglejkových odrezkov, ktoré vznikli pri výrobe mini boccia rámp. Napriek tomu, že išlo o odpadové odrezky (čiastočne upravené pre potreby tejto aktivity), vzhľadom na svoj tvar – vyrezávané oblúky – predstavovali výborný materiál, z ktorého deti svojou fantáziou a tvorivým prístupom vytvorili krásne predmety (pozri fotogalériu).
Pre deti bolo zážitkom, že si mohli drevené odrezky sami vybrúsiť brúsnym papierom. Následne jednotlivé časti natreli pestrými farbami (niektoré deti uprednostnili prírodný vzhľad a namiesto výrazných farieb použili moridlo) a pospájali ich pomocou drážok v podstavcoch a lepidla do rozmanitých tvarov. Do dreva – do predvŕtaných otvorov –  mohli osadiť aj sklenené guličky.
Tvorivé dielne prebiehali v exteriéri - v altánku pri obecnom úrade v Brdárke. Zúčastnilo sa ich asi 15 detí, ktoré pricestovali autobusom z Rožňavy v doprovode buď s rodičmi, alebo organizátormi podujatia z OZ Žampík. K týmto deťom sa pridalo aj niekoľko miestnych detí.
Na záver aktivity porota zostavená z 3 dospelých účastníkov vybrala najkrajšie 3 práce a ich tvorkyne boli obdarované sklenenými guličkami.

Prehliadka obce a čerešňového sadu

Súčasťou zájazdu detí do obce Brdárka bolo aj spoznávanie dedinského prostredia a aktivít OZ Alter-Nativa, ktoré vzniklo 24.5.2002 a venuje sa aktivitám zameraných na permakultúru - rozvoj miestneho potenciálu krajiny, ľudí a ich aktivít, www.alter-nativa.sk.
OZ Alter-Nativa si pre rožňavské deti pripravilo prehliadku časti čerešňového sadu, ktorého mapovaním a zachovaním sa zaoberá. Počas prehliadky boli deti oboznamované s miestnou flórou,  starostlivosťou o ovocné stromy, spôsobom ich pestovania a rozmnožovania (štepením) a mali možnosť obzrieť si škôlku ovocných drevín a indiánske típí, v ktorom počas roka riadne prebývali ľudia.
V súčasnosti v okolí obci Brdárka zaevidovali okolo 4000 čerešňových stromov a 200 rôznych odrôd čerešní.
Pre deti boli veľkým zážitkom psy a šteniatka voľne sa pohybujúce po obci. Na prechádzke za obcou sa stretli s bielym poníkom a niektorí si nazbierali liečivé bylinky.

Z histórie ovocinárstva na Gemeri

Gemer bol v minulosti chýrny svojím ovocinárstvom, čo dnes už asi málokto z miestnych vie. Územie Gemera je veľmi rôznorodé – na juhu teplejšie rovinné oblasti, na severe horské doliny a svahy – aj kvôli tomu bol typickou vlastnosťou gemerskej produkcie rôznorodý sortiment. Pestovali tu čerešne, jablone, hrušky, slivky, gaštany, orechy, marhule, broskyne, mandle, višne, moruše, egreše a iné bobuľoviny.
Ovocné stromy sa vysádzali pri dome, v humnách za stodolou, v záhradách, na roliach, na konopniciach (po zavedení lacného textilu po 2. svetovej vojne), na hraniciach pozemkov, zatrávnených stráňach, lúkach, pozdĺž potokov a ciest. V súhrne možno povedať, že ovocný strom si na Gemeri našiel všade svoje miesto.
Ovocné stromy rozmnožovali štepením vyšľachtených druhov na divý podpník. Štepiť sa učili syn od otca, neskôr deti v základných školách, ale aj v štepárskych kurzoch organizovaných poľnohospodárskou školou alebo ovocinárskymi spolkami. Kvalitné štepy ovocných stromov získavali na obchodných cestách, ktoré podnikali za účelom predaja dopestovaného ovocia.
Začiatkom 19. storočia medzi vysokohorskými obcami vynikali v pestovaní ovocných stromov Brdárka a Hanková. Pre horské lokality Brdárku, Hankovú a Markušku sa stali typickým ovocím čerešne. Obyvatelia Brdárky premenili všetky pozemky v bezprostrednej blízkosti obce na sady a ich ovocie sa čoskoro stalo známym v priľahlých župách Uhorska.
Naši prastarí rodičia by iste nevedeli pochopiť, že si v našom kraji kupujeme hrušky alebo jablká dovezené zo zahraničia. Boli to práve oni, ktorí vyvážali ovocie aj do priľahlých oblastí vo vtedajšom Uhorsku a brdárske čerešne boli známe aj na kráľovskom dvore vo Viedni.
Z Brdárky a Hankovej vyviezli pred rokom 1914 mnoho ovocia do Budapešti, po prvej svetovej vojne hlavne na trhy spišských miest – Popradu, Kežmarku, Podolínca a Starej Ľubovne. Územie Gemera bolo doslovne popretkávané trasami obchodníkov s ovocím.
Tereziánsky urbár v roku 1773 dokonca napomína obyvateľov Brdárky, aby nepremieňali ďalšie oráčiny na nové sady alebo škôlky, a to z obavy o zníženie zemepanských dôchodkov – z ovocia totiž poddaní neplatili dane v podobe desiatku, ako to bolo z inej poľnohospodárskej produkcie.
V Jelšave v roku 1776 založili Čerešnícky spolok. Bol prvým združením tohto druhu v Uhorsku a svedectvom vyspelého organizátorského zmyslu Gemerčanov.
Príjem z ovocia bol často jediným peňažným zárobkom v domácnosti. Obchodovanie s ovocím sa spomína v súvislosti s furmankami Gemerčanov už v 17. storočí. Predaj nadprodukcie zo záhrad alebo záhradkárskych kolónií existoval ešte v 80. rokoch 20. storočia. V priebehu tejto dlhej doby nadobudol taký masívny charakter, že ho možno priradiť k typickým ľudovým zamestnaniam Gemerčanov.
Na začiatku 19. storočia osobnosti, ktoré chceli prispieť k zvyšovaniu  hmotnej a s ňou súvisiacej duchovnej úrovne obyvateľov (medzi nimi napr. L. Bartholomeides) vypracovali program rozvoja ovocinárstva v regióne, ktorý Gemerčania ochotne napĺňali.  Príjem, ktorý dosahovali obyvatelia Brdárky z predaja ovocia bol vyšší ako príjem z ornej pôdy.

Použitá literatúra: Michálek, J., Gemer-Malohont, Matica Slovenská, 2011.
Autor článku: Mgr. Ondrej Bašták Ďurán

Mapa okolia Brdárky (zdroj: www.maps.google.sk, upravená autorom)

 

Copyright © 2013 · www.bashto.sk · Created by Martin Rybarčák - Jimmyweb.sk · All rights reserved